Pri príležitosti 76. výročia odchodu prvého transportu Židov do nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitzu si pripomíname jednu zo žien z prvého transportu a iniciátorku vzniku Dokumentačného strediska holokaustu - pani Hildu Hraboveckú, rod. Friedmannovú (16.12.1924 – 20.12.2015).
V transporte, ktorý dňa 25. marca 1942 vypravili príslušníci Hlinkovej gardy z koncentračného tábora v Poprade a ktorým začala prvá vlna deportácií Židov zo Slovenska, bolo 1 000 mladých žien a
dievčat z východného Slovenska. Jednou z deportovaných bola aj vtedy 17-ročná Hilda, ktorá pochádzala z chudobnej viacpočetnej ortodoxnej židovskej rodiny v Prešove.
Hildu Hraboveckú zaradili slovenské úrady do prvej koncentrácie Židov pred deportáciami zo Slovenska a príslušníci Hlinkovej gardy ju zaistili v Prešove už v prvý deň sústreďovania - 21. marca 1942. Podľa jej slov sa na rozdiel od niektorých iných dievčat rozhodla neukrývať a ani jej rodičia neverili, že by slovenské úrady mohli deportovať také mladé dievčatá. V koncentračnom stredisku v Poprade, kam ju spolu s inými previezli, bola svedkom bitky a násilia zo strany gardistov, po ktorých nasledovala deportácia do tábora Auschwitz v nákladnom vagóne.
Prvý transport zo Slovenska prišiel do tábora Auschwitz 26. marca 1942 a slovenské židovské ženy a dievčatá, medzi ktorými bola aj Hilda Hrabovecká, boli prvé židovské väzenk
yne tábora.
Pani Hrabovecká prežila v tábore Auschwitz tri roky plné hladu, chorôb, hrôz, selekcií do plynových komôr, hraničných situácií a rozhodnutí. V jednom z posledných transportov, ktoré prišli zo Slovenska v roku 1942, do tohto tábora priviezli aj jej najstaršiu sestru Lujzu, ktorú napriek všetkým snahám a vzájomnej podpore v decembri 1942, počas jednej zo selekcií poslali príslušníci SS do plynovej komory.
Hilda Hrabovecká sa stala členkou ilegálneho táborového hnutia odporu v tábore. Pomohlo jej k tomu odporúčanie od spoluväzenkyne, ktorá vedela o jej ilegálnej činnosti v radoch komunistickej mládeže v Prešove. Snažila sa v nemocničnom bloku v rámci svojich možností pomáhať spoluväzenkyniam ohrozeným na živote.
O tom, čo bolo pre ňu v Auschwitzi najhoršie, neskôr povedala: ,,Najťažšie som znášala neustále ponižovanie a ubíjanie duše. Tú degradáciu človeka na číslom označené zviera donútené spolupracovať so svojím katom na vlastnej likvidácii. Na likvidácii seba a spolutrpiacich".
Po takmer troch rokoch väznenia v Auschwitzi bola Hilda Hrabovecká presunutá v januári 1945 do koncentračného tábora Ravensbrück. Krátko pred príchodom sovietskej Červenej armády, ktorá tábor oslobodila, sa jej spolu so skupinou spoluväzenkýň podarilo uniknúť a ukryť v lese neďaleko tábora. Po oslobodení sa vrátila do rodného Prešova. Z celej rodiny pani Hraboveckej prežil holokaust len brat Michal a sestra Blanka.
Pani Hilda Hrabovecká si neskôr založila rodinu a pokračovala v štúdiu. Narodili sa jej dve dcéry a stala sa aj starou mamou. O tábore Auschwitz a holokauste vydávala svoje osobné svedectvo, napísala knihu spomienok Ruka s vytetovaným číslom (1998) a zaslúžila sa aj o vznik divadelnej hry Holokaust, ku ktorej poskytla námet. Bola presvedčená o tom, že holokaust je potrebné dokumentovať a pripomínať, a preto bola iniciátorkou vzniku Dokumentačného strediska holokaustu, na založenie ktorého získala aj prvé finančné prostriedky.
Hilda Hrabovecká nás navždy opustila dňa 20. 12. 2015, ale jej odkaz je tu s nami naďalej.
Fotogaléria
