Holokaust - prečo sa o ňom učiť?

Pojem holokaust sa používa na označenie systematického vyvražďovania európskeho židovstva v rokoch 1933-1945. Bolo realizované štátnymi inštitúciami nacistického Nemecka a s ním kolaborujúcimi režimami v Európe. Ako synonymum sa zvykne používať aj hebrejské slovo šoa (zničenie, záhuba). V období holokaustu boli v Európe prenasledovaní a vraždení tiež politickí odporcovia nacistov a ich spojencov, ako aj ďalšie skupiny obyvateľov: Sinti a Rómovia, Svedkovia Jehovovi, fyzicky a psychicky hendikepovaní, homosexuáli.

Na Slovensku do pádu komunistického režimu v novembri 1989 nebol holokaust témou oficiálneho vedeckého, spoločenského, vzdelávacieho ani politického diskurzu. Nespomínal sa v školských učebniciach. Systémová zmena vo vzdelávaní nastala až po roku 2002 a následne sa Slovensko stalo súčasťou aj medzinárodného vzdelávania ako riadny člen International Holocaust Remembrance Alliance (predtým International Task Force fot Holocaust Research, Education and Remembrance).

V prenesenom význame slova možno hovoriť o troch priebehoch holokaustu na území dnešného Slovenska. Na najväčšej časti dnešného Slovenska vládol ľudácky režim, ktorého politika bola úzko prepojená s nacistickým režimom vo vtedajšom Nemecku. Na území vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) platili protižidovské zákony a nariadenia, odohrávali sa tu prvé dejstvá tragédie: diskriminácia a prenasledovanie miestneho židovského obyvateľstva, jeho okradnutie (arizácie) a nakoniec vyvezenie za hranice slovenského štátu po zbavení občianskych práv (deportácie). Až do obsadenia územia vtedajšej Slovenskej republiky nacistickým Nemeckom (september 1944), slovenská štátna administratíva celý tento proces sama organizovala a realizovala.

Južné územia dnešného Slovenska pripadli rozhodnutím Prvej Viedenskej arbitráže (2. 11. 1938) hortyovskému Maďarsku. Išlo o územie ohraničené na severé líniou spájajúcou mestá Senec– Galanta – Vráble – Levice – Lučenec – Rimavská Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany – Veľké Kapušany – Užhorod – Mukačevo  s hranicami s Rumunskom. Slovensko prišlo o vyše štvrtinu svojho územia. Tu žilo približne 80000 obyvateľov, medzi nimi viac ako 40000 židov. Na tomto území sa odohrával holokaust pod maďarskou, neskôr nacistickou nemeckou jurisdikciou. Do právneho priestoru nacistickej tretej ríše patrili sedem rokov v dôsledku Mníchovskej dohody (podpísaná 30. 9. 1938) lokality dnešného Slovenska, ktoré sú teraz súčasťou Bratislavy: Petržalka/Engerau a Devín/Thében.