Presne pred 80. rokmi, 14. marca 1939, bol v Bratislave vyhlásený samostatný Slovenský štát. Dnes považujeme za potrebné pripomenúť, že v slovenskom štáte rokov 1939 – 1945 vládol nedemokratický režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorý obmedzoval občianske a ľudské práva všetkých obyvateľov vtedajšieho Slovenska, nedával priestor na pluralitu názorov a bránil ich slobodnému vyjadrovaniu.
Z hľadiska zahraničnej politiky išlo o štát, ktorý sa ako satelit nacistického Nemecka po jeho boku zapojil do ozbrojeného útoku proti Poľsku a Sovietskemu zväzu a ktorý zostal verným spojencom nacistického Nemecka až do konca.
Vládnuca Hlinkova slovenská ľudová strana mala vo svojom programe antisemitizmus, ktorého charakter pocítili slovenskí Židia už pred vyhlásením Slovenského štátu, v období autonómie Slovenska (6. 10. 1938 – 14.3.1939). Po 14. marci 1939 sa protižidovská politika HSĽS stala jedným z určujúcich prvkov štátnej politiky. Takmer 90-tisíc slovenských Židov ľudácky režim za neustáleho ponižovania, propagandistických útokov a násilností systematicky zbavoval akýchkoľvek občianskych a ľudských práv a všetkých foriem majetku. V marci 1942, keď už boli Židia žijúci na Slovensku masou ožobráčených a sociálne odkázaných ľudí, pristúpil vládnuci ľudácky režim k ich deportáciám na územie kontrolované nacistickým Nemeckom. Absolútna väčšina z viac ako 57 tisíc Židov, deportovaných medzi 25. marcom a 20. októbrom 1942 bola zavraždená vo vyhladzovacích táboroch.
Ďalšie obete na životoch slovenských Židov, ako aj Slovákov a príslušníkov iných národností, si vyžiadali deportácie a represálie, ktoré rozpútali nemecké okupačné jednotky a ich slovenskí prisluhovači počas a po potlačení Slovenského národného povstania v rokoch 1944/1945.