Pôvodne 18-tisícová (neskôr 60-tisícová), zle vyzbrojená a vystrojená povstalecká armáda sa postavila v SNP nacistickým okupantom a ozbrojeným zložkám nasadeným režimom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a v ťažkých podmienkach sa bránila až do 27. októbra 1944, kedy do rúk nacistov padlo centrum povstania – Banská Bystrica. Povstalci následne prešli do hôr.
Do Slovenského národného povstania sa aktívne zapojili aj mnohí Židia, pre ktorých malo osobitný význam. Práve židovské obyvateľstvo Slovenska bolo v rokoch 1939 – 1944 vystavené najväčšej miere prenasledovania zo strany vládnuceho ľudáckeho režimu. Po rokoch ponižovania, zbavovania občianskych a ľudských práv a majetku, deportoval ľudácky režim v roku 1942 takmer 58-tisíc slovenských Židov do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Ďalšie tisíce Židov boli väznené v pracovných táboroch a strediskách na Slovensku, alebo museli žiť (ako držitelia výnimiek a pracovných povolení) v neustálom strachu z budúcnosti. Tisíce Židov emigrovali.
Z pôvodne takmer 90-tisícovej židovskej komunity tak v predvečer SNP žilo na Slovensku len okolo 16-17 tisíc Židov. Mnohí sa zapojili do odboja a pracovali v odbojových skupinách (ako Flóra, Obrana národa či Justícia) už pred povstaním.
Odboj sa, najmä zásluhou sionistov, organizoval aj v židovských pracovných táboroch v Novákoch, Seredi a vo Vyhniach. Po vypuknutí SNP sa viacerí väzni týchto táborov preto organizovane presunuli na povstalecké územie a zapojili do bojov. Za všetkých môžeme spomenúť Juraja Špitzera, ktorý sa v hodnosti nadporučíka stal veliteľom Židovskej roty, bojujúcej pôvodne ako samostatná jednotka v rámci pešieho práporu Bradáč povstaleckej armády, jeho zástupcu Imricha Müllera či náčelníka štábu roty Alexandra Bachnára. V zdravotnej službe povstaleckej armády pôsobilo viacero lekárov židovského pôvodu (Dr. Fred Fiedman, Dr. Oskar Diamant a iní), ďalší bojovali v partizánskych jednotkách (napr. 1. a 2. partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika, partizánska brigáda Jánošík a ďalšíie).
Slovenského národného povstania sa zúčastnila aj skupina židovských dobrovoľníkov zaradených do britskej spravodajskej operácie Amsterdam. Členkou skupiny, ktorá priletela na Slovensko bola aj Chaviva Reicková. Skupina pomáhala spojeneckým letcom zostreleným nad územím Slovenska, či organizovala pomoc tunajšiemu židovskému obyvateľstvu. Chavivu Reickovú a ďalších členov skupiny Amsterdam nacisti zatkli a popravili.
Odhaduje sa, že v SNP sa aktívne so zbraňou v ruke do bojov zapojilo okolo 1 600 Židov.
Už počas potláčania povstania rozpútali nacisti a ich slovenskí kolaboranti vlnu teroru a represálií. Jeho súčasťou bola ďalšia vlna deportácií Židov do vyhladzovacích a koncentračných táborov. Od septembra 1944 do konca marca 1945 zo Slovenska deportovali približne 13 500 Židov. V tomto období nacisti a ich kolaboranti povraždili na území Slovenska tisíce obetí a vypálili desiatky obcí.
Slovenské národné povstanie sa nezmazateľne zapísalo do moderných dejín Slovenska a vďaka nemu sa súčasná Slovenská republika môže radiť k víťazom druhej svetovej vojny.