
V prvom transporte, ktorý režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) vypravil 25. marca 1942 z Popradu, deportovali takmer tisíc mladých židovských žien a dievčat z rôznych okresov východného Slovenska.
Transport smeroval do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz.
Režim HSĽS pristúpil k deportáciám Židov po rokoch systematickej protižidovskej politiky spojenej s arizáciou majetku. V jej dôsledku nemali až dve tretiny Židov žijúcich na Slovensku na konci roka 1941 z čoho žiť.
Pre deportácie Židov na územie pod kontrolou nacistického Nemecka sa predstavitelia ľudáckeho režimu rozhodli práve v snahe zbaviť sa sociálne odkázaného židovského obyvateľstva a súhlasili dokonca aj s tým, že za každého deportovaného zaplatí Slovensko Tretej ríši 500 ríšskych mariek.
Počas tzv. prvej vlny deportácií, ktorá prebiehala od 25. marca do 20. októbra 1942, vyviezli zo Slovenska v 57 transportoch takmer 58 000 Židov.
Až 38 transportov vypravili do Lublinskej oblasti, kde nacisti vraždili Židov v táboroch Sobibor, Treblinka, Belzec a Majdanek, a kde mnohí zahynuli v getách a 19 transportov zo Slovenska smerovalo do tábora Auschwitz. Masové vraždenie a väznenie prežilo iba niekoľko sto deportovaných.
Druhá vlna deportácií slovenských Židov sa začala po okupácii Slovenska nemeckými jednotkami v septembri 1944 a trvala do konca marca 1945. Počas nej deportovali za asistencie slovenských bezpečnostných zložiek z vtedajšieho územia Slovenska približne 13 000 osôb.
Transport smeroval do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz.
Režim HSĽS pristúpil k deportáciám Židov po rokoch systematickej protižidovskej politiky spojenej s arizáciou majetku. V jej dôsledku nemali až dve tretiny Židov žijúcich na Slovensku na konci roka 1941 z čoho žiť.
Pre deportácie Židov na územie pod kontrolou nacistického Nemecka sa predstavitelia ľudáckeho režimu rozhodli práve v snahe zbaviť sa sociálne odkázaného židovského obyvateľstva a súhlasili dokonca aj s tým, že za každého deportovaného zaplatí Slovensko Tretej ríši 500 ríšskych mariek.
Počas tzv. prvej vlny deportácií, ktorá prebiehala od 25. marca do 20. októbra 1942, vyviezli zo Slovenska v 57 transportoch takmer 58 000 Židov.
Až 38 transportov vypravili do Lublinskej oblasti, kde nacisti vraždili Židov v táboroch Sobibor, Treblinka, Belzec a Majdanek, a kde mnohí zahynuli v getách a 19 transportov zo Slovenska smerovalo do tábora Auschwitz. Masové vraždenie a väznenie prežilo iba niekoľko sto deportovaných.
Druhá vlna deportácií slovenských Židov sa začala po okupácii Slovenska nemeckými jednotkami v septembri 1944 a trvala do konca marca 1945. Počas nej deportovali za asistencie slovenských bezpečnostných zložiek z vtedajšieho územia Slovenska približne 13 000 osôb.