V pondelok 10. decembra 2018 sa v priestoroch Divadla Astorka – Trezor uskutočnila diskusia venovaná otázke osudu antikvariátu rodiny Steinerovcov, ktorý bol v období slovenského štátu arizovaný známym slovenským spisovateľom Ľudom Mistríkom-Ondrejovom. Iniciátorkou podujatia bola Ľuba Lesná, autorka poviedky Antikvariát, ktorá bola publikovaná v jej najnovšej knihe Tisícročná žena. Táto poviedka sa zároveň stala literárnou predlhou pripravovanej rovnomennej divadelnej hry, ktorej premiéra je plánovaná na rok 2019.
Večer otvorila herečka Divadla Astorka Zita Furková čítaním časti textu spomínanej poviedky Antikvariát, ktorá prítomné publikum vtiahla do udalostí 40. rokov minulého storočia, ktoré v plnej miere zasiahli do profesijného a osobného života pôvodných židovských majiteľov antikvariátu. Osudy rodiny Steinerovcov tragicky poznačili udalosti holokaustu. Na toto obdobie, ako aj na deportáciu svojich rodičov z Bratislavy, spomínala prostredníctvom video rozhovoru pani Lýdia Piovarcsyová.
Hosťami diskusie boli literárny vedec Peter Zajac a historik Ján Hlavinka, riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu. Ťažiskovou témou rozhovoru boli okolnosti prevzatia antikvariátu a pozícia Ondrejova v ňom, ktoré z historickej perspektívy bližšie ozrejmil Ján Hlavinka, ktorý sa dlhodobo a systematicky zaoberá otázkou arizácie židovského majetku na Slovensku. Poskytol nielen základné fakty a kontext priebehu samotnej arizácie, ale publikum oboznámil i s najaktuálnejšími poznatkami svojho výskumu. Počas diskusie prečítal aj Ondrejovov list, v ktorom popieral svoju účasť na Slovenskom národnom povstaní a žiadal, aby arizované podniky ostali aj naďalej v jeho rukách. Na druhej strane pohľad na arizátora-spisovateľa a jeho miesto v slovenskej literatúre priblížil Peter Zajac.
Záujem publika o tému arizácie, dnes stále fungujúceho, antikvariátu Steiner na Ventúrskej ulici v Bratislave, ako aj o problematiku holokaustu vo všeobecnosti, bol evidentný aj vzhľadom na množstvo zaujímavých otázok a komentárov. Záverečné slovo patrilo dcére pani Piovarcsyovej, ktorá okrem iného priblížila zásluhy pani Selmy Steinerovej na znovuotvorení antikvariátu v 90. rokoch, ako aj jej neúnavnú a úspešnú snahu o zastavenie snáh o udeľovanie ceny nesúcej Ondrejovovo meno.
Hoci príbeh arizácie steinerovského antikvariátu Ľudom Ondrejovom nie je verejnosti úplne neznámy, je dôležité, aby sa o ňom aj ďalej hovorilo. Práve uskutočnená diskusia a pripravovaná divadelná hra majú veľký potenciál rozšíriť tieto informácie medzi širšie publikum a navyše spôsobom, ktorý má často atraktívnejšiu podobu ako akokoľvek kvalitná historická štúdia.
Michala Lônčíková