Od jesene 1938 do jari 1945 bolo Slovensko ovládané režimom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Už počas obdobia autonómie Slovenska (6.10. 1938–14. 3. 1939) zlikvidovali predstavitelia HSĽS demokraciu na Slovensku a zaviedli totalitný režim, ktorý obmedzoval základné občianske a ľudské práva obyvateľov Slovenska. Ľudácky režim na čele s Jozefom Tisom, od počiatku prenasledoval Židov žijúcich na území Slovenska. a jeho predstavitelia už v októbri 1938 deklarovali, že majú zámer robiť protižidovskú politiku podľa vzoru nemeckých nacistov.
Dňa 14. marca 1939 vyhlásili v Bratislave samostatný Slovenský štát, ktorý sa po prijatí ústavy (v septembri 1939) oficiálne volal Slovenská republika. Protižidovská politika bola štátnou doktrínou slovenského štátu a jednou z hlavných náplní jeho vnútornej politiky až do pádu režimu HSĽS na jar 1945. V dôsledku rozhodnutí a činov ľudáckych politikov zahynulo počas holokaustu približne 70 000 Židov, ktorí žili na území vtedajšieho Slovenska.
Dňa 14. marca 1939 vyhlásili v Bratislave samostatný Slovenský štát, ktorý sa po prijatí ústavy (v septembri 1939) oficiálne volal Slovenská republika. Protižidovská politika bola štátnou doktrínou slovenského štátu a jednou z hlavných náplní jeho vnútornej politiky až do pádu režimu HSĽS na jar 1945. V dôsledku rozhodnutí a činov ľudáckych politikov zahynulo počas holokaustu približne 70 000 Židov, ktorí žili na území vtedajšieho Slovenska.